Kompost - ako na to
Nájdite vhodné miesto - na záhrade to bude priestor v polotieni, aby nedochádzalo k jeho vysušovaniu páliacim slnkom. Ku kompostu by sa tiež malo dať pohodlne dôjsť s kolieskom, ako kvôli naváženiu napr. pokosenej trávy, tak kvôli odvozu hotového kompostu na hnojenie. Pokiaľ si budete kupovať vermikompostér do domácnosti, jeho okolitá teplota by nemala klesnúť pod 5 °C a stúpnuť nad 25 °C. Nie je teda vhodné nechávať ho v zime vonku bez izolácie a v lete naopak na priamom slnku. Výsledkom kompostovania bude kvalitné uležané hnojivo, ktoré využijete napríklad pri striedaní plodín na záhonoch.
Základné pravidlá kompostovania
- čím pestrejšia skladba bioodpadu, tým lepšie
- materiál na kompostovanie treba dobre premiešať
- miešame rovnomerne vlhké so suchým, hutné s poréznym, hnedé (drevená, suchá hmota) so zeleným (čerstvý, dusíkatý materiál)
- pomer by mal byť zhruba 2–3 diely hnedého na 1 diel zeleného odpadu
- sledujeme, aby si udržoval potrebnú vlhkosť – príliš suchý kompost zvlhčíme vodou, príliš vlhký prípadne preložíme suchším materiálom (vetvičky, papierová drvina)
- spodnú vrstvu záhradného kompostu vytvoríme z hrubého materiálu (napr. vetvičiek alebo drevených triesok) - za studeného počasia prikryjeme kompost vrstvou suchých listov – zabraňujú strate tepla - ak potrebujeme kompostovať veľké množstvo rastlinného materiálu, pridáme do kompostu malé množstvo vápna a premiešame ho.
Záhradný kompostér, alebo ohrada z paliet?
Na záhrade môžeme založiť kompost na voľnom priestranstve, tzv. na voľnej hromade. Možno ho vymedziť napríklad ohradou z drevených paliet. Do procesu kompostovania sa ľahko zasahuje, na druhej strane príliš veľká povrchová plocha spôsobuje osychanie materiálu a rozkladné procesy potom prebiehajú pomalšie. Jednokomorové kompostéry, do ktorých sa hore sype odpad a dole z dvierok odoberá hotové hnojivo, sú citlivé na správnu skladbu kompostu (optimálny pomer dusíka a uhlíka) a horšie sa tiež sleduje proces kompostovania, kvôli veku si napríklad nemusíme všimnúť, že je kompostovaný materiál príliš vyschnutý. Nákladnejšie, ale vo všetkých ostatných smeroch výhodnejšie sú viackomorové kompostéry, kde do jednej komory zbierame bioodpad a v druhej môže cez leto prebiehať rýchlorozkladná hygienizácia – obsah sa zahreje na viac ako 55 ° C a zahubí semená buriny, ako aj väčšinu choroboplodných zárodkov.
Aby ste nemuseli behať na kompost s každou šupkou, kúpte si na kuchynskú linku malú nádobu na bioodpad. Mala by mať veko, ktoré zabráni množeniu mušiek, ale aj vetracie otvory, aby kuchynský odpad nezačal zahnívať.
Vermikompostér – kompostovanie s pomocou dážďoviek
Pre kompostovanie v domácnosti sa dajú kúpiť vermikompostéry – špeciálne kompostéry, kde bioodpad spracovávajú na kompost špeciálne kalifornské dážďovky (kompostovať vedia aj bežné české dážďovky, nie sú v tom ale také výkonné). Skompostovanie jednej nádoby trvá cca 2–3 mesiace, okrem kompostu dážďovky vyprodukujú aj tekutinu nazývanú dážďovkový čaj, ktorá je tiež vhodná ako hnojivo.
Čo patrí do kompostu
Kompostér alebo ohrada na kompost je ideálne miesto na spracovanie pokosenej trávy, odrezkov ovocia a zeleniny, zvyškov kávy a čaju (vrátane vrecúšok), orechových škrupín, čistých pilín, hoblín, drobných vetvičiek, kôry a zvyškov rastlín vrátane pôdy v ich koreňoch. Rozložia sa aj nadrvené vaječné škrupiny, natrhaný papier (okrem kriedového, voskovaného a pod.), zvyšky pečiva, popol z dreva a trus bylinožravých domácich zvierat. Pozor na zvyšky jedla – lákajú potkany a obvykle obsahujú mäso, ktoré do kompostu nepatrí. Opatrní by ste mali byť aj so šupkami z citrusov a exotického ovocia. Ak ich budete pridávať, potom radšej len v malom množstve, pretože sú náchylné na plesnivenie.
Kusy odpadu, ktoré pridávate na kompost, by nemali byť väčšie ako dlaň – čím drobnejšie kúsky, tým rýchlejšie sa premenia na humus.
O kompostovaní a ďalších spôsoboch, ako na vlastnej záhrade pomáhať prírode, sme písali v tomto článku.
Čo do kompostu nepatrí
- akékoľvek plasty, kovy, sklo, kamene a pod.
- nebezpečný odpad
- mäso a kosti
- mliečne výrobky
- plody napadnuté hubovými chorobami – zárodky by sa potom mohli rozšíriť aj na zdravé rastliny
- kvitnúca burina – hrozí rozšírenie semien do kompostu
- žuvačky
- olej a tuky
- uhynuté zvieratá
- perie, chlpy, vlasy
- jednorazové plienky
- exkrementy mäsožravých zvierat (psov, mačiek)
- podstielka domácich zvierat, znečistené piliny a hobliny
- ohorky a popol z cigariet, popol z uhlia
- biologicky ťažko rozložiteľné materiály (farebné lesklé časopisy a pod.)
