Veľkonočné zvyky našich predkov
Slávnostný veľkonočný týždeň začínal Kvetnou nedeľou, pripomienkou Kristovho príchodu do Jeruzalema. Na túto šiestu a poslednú pôstnu nedeľu sa v kostoloch svätili rozkvitnuté vetvičky vŕby rakyty – bahniatka. O nasledujúcom Modrom pondelku by sa správne nemalo pracovať. Toto pravidlo ale bohužiaľ neplatí pre gazdinky – tie by naopak mali začať s veľkým predveľkonočným upratovaním, ktoré pokračovalo aj v utorok veľkonočného týždňa, na Šedivý utorok; počas Škaredej stredy sa potom vymetali komíny a kachle. V túto stredu sa tiež nemáme mračiť, škarediť, inak hrozí, že nám zachmúrená tvár vydrží po celý rok. Na Zelený štvrtok sa dodnes pripravuje na jedenie niečoho zeleného, nejde ale o tradíciu ani kresťanskú, ani pohanskú. Názov totiž zrejme pochádza zo skomoleného prekladu z nemčiny: pôvodný Greindonnerstag (nariekavý, vzlykajúci štvrtok) sa zmenil na Gründonnerstag, teda Zelený štvrtok.
Keď budeme na Zelený štvrtok aj tak doma, prečo neskúsiť deň predtým zarobiť cesto na kysnuté judášky? Krútili sa do tvaru slučky, na ktorej sa zradný Judáš obesil. Podľa tradície sa potierajú medom a pojedajú na Zelený štvrtok ráno, najlepšie ešte pred východom slnka. Tento rituál má zaistiť pevné zdravie a ochranu proti uštipnutiu hadom a bodnutiu nebezpečným hmyzom.
Jedlo na Veľký piatok by malo byť pôstne. V tento deň sa podľa povier otvárajú poklady, ako poznáme aj z Kytice Karla Jaromíra Erbena, nemá sa nič požičiavať, pracovať so zemou ani prať bielizeň. Na Bielu sobotu sa často bielila izba, tiež sa môže pliesť korbáč, robiť cesto na mazanec, upiecť plnku alebo začať farbiť vajíčka. Kresťania v tento deň oplakávajú Krista, ktorý vstal z mŕtvych v noci zo soboty na Veľkonočnú nedeľu. Tá je vrcholným dňom oslavy Veľkej noci; pondelkové chodenie po kolede s korbáčom je pohanský zvyk, ktorý sa ku kresťanským sviatkom pridružil vďaka ľudovým oslavám.
Praktizujúcemu kresťanovi veľmi chýba veľkonočná návšteva kostola (aktuálne je možné organizovať omšu bez hromadného spevu a s naplnením maximálne 10 % kapacity miest na sedenie). Vďaka internetu sa veľkonočných bohoslužieb môžu zúčastniť aspoň prostredníctvom on-line prenosu, niektoré farnosti potom plánujú usporiadať ich vonku pred kostolom.
Veľkonočné pranostiky
- Ak je Zelený štvrtok biely, tak je leto teplé.
- Keď na Veľký piatok hrmí, na poli sa urodí.
- Ak prší v noci na Bielu sobotu, bude málo čerešní.
- Ak je pekne na Boží hod veľkonočný, s prácou na poli začerstva počni.
- Jasné počasie na Veľkú noc – nastane leto o Zoslaní ducha svätého (50 dní po Veľkej noci).
O výpočte dátumu Veľkej noci sme písali v tomto článku, kde nájdete aj originálne nápady na farbenie a výzdobu kraslíc.
Veľkonočné aktivity pre deti: hľadanie nádielky od zajačika na záhrade
Máte malé deti a záhradu? Spríjemnite im Veľkonočný pondelok všelijako ukrytými sladkosťami, vajíčkami alebo drobnými hračkami „od veľkonočného zajačika“. Vajíčka alebo cukrovinky sa tradične hľadajú v Nemecku, anglicky hovoriacich krajinách, ale aj v niektorých častiach našej republiky. Nádielku od zajačika môžete samozrejme ukryť aj v byte. Hľadanie bude rovnaká sranda, len pravdepodobne zaberie kratšiu dobu.
Nezabudnite si na Veľkonočný pondelok obliecť niečo nové na seba, aby vás „nepokakal baránok“!
Rodinné veľkonočné posedenie
Aj keď ste doma len v kruhu najbližšej rodiny, oblečte sa na Veľkú noc slávnostne a pekne vyzdobte aj rodinný stôl. Keď počasie dovolí, presuňte veľkonočné oslavy na záhradu – či už pôjde len o spomínané hľadanie nádielky od zajačika, sviatočný obed alebo malú záhradnú párty. Vonkajšia pergola s naklápacími lamelami vás ochráni aj pred prípadnými rozmarmi počasia. Lamely odolné dažďu aj snehu sú súčasťou pergol ARTOSI.
